Poznáte tú reklamu na pivo, kde sa pýšime tým, že to naše je na svetovej úrovni? Svetové slovenské pivo… hmm, škoda, že v reálnom živote sa našimi slovenskými výrobkami tak hrdo nepýšime.
V poslednom čase si všímam záplavu statusov a blogov na podobnú tému ako bude tento môj príspevok. Ľudia sa začali sťažovať. To by nebolo nič neobvyklé, ľudstvo si vždy nájde niečo, proti čomu môže verejne protestovať, tentoraz si to však získalo moju pozornosť. V obchodoch je totiž „k mání noví zboží“ – aj takto by sa to dalo opísať. Netradičné potraviny však nie sú ničím novým a extra čo sa týka výroby či chute, zaujímavé na nich je to, že sú označené ako slovenské, hoci sú vyrobené v zahraničí.
Tak mi skrsla v hlave otázka, ako môžeme dovoliť, že sa niečo také bežne v našich obchodoch deje? Nie som žiaden expert na právo, no môj sedliacky rozum mi vraví, že je to obyčajné zavádzanie ľudí. Hoci majú tieto výrobky označené na etiketách, že sú vyrobené v Poľsku, v ich názvoch figurujú prídavné mená ako „slovenský“ či „tatranská“. A koho z nás napadne, že ak je niečo slovenské alebo tatranské, nie je to vyrobené u nás a z nášho mlieka? Dobre, nič proti Poľsku, je to krásna krajina a má aj Tatry (i keď my máme ich krajšiu časť 🙂 ), málokto z nás si však číta drobné písmenka na obale potravín. Ak by sme tak raz začas urobili, zistili by sme, že hoci sa ako distribútor uvádzajú slovenské podniky, výrobcom je iná krajina.
A tak mi napadá hneď ďalšia, veľmi jednoduchá otázka. Prečo? Prečo naši slovenskí mliekari živoria a my vyrábame „slovenské“ výrobky z cudzieho mlieka? Slovenský mliekarenský priemysel sa potáca nad priepasťou a my, obyčajní spotrebitelia doň ešte nevedomky strkáme, len preto, že veríme obchodníkom a kupujeme si falošné potraviny. Naše kravy nie sú horšie ako poľské, ani naša tráva nie je menej zelená, v Poľsku však majú predsa len niečo, čo my nie. Obchodníkov a výrobcov, ktorí sú na svoje výrobky hrdí, dokonca sú až takí šikovní, že ich vedia pretlačiť na iné trhy a to len kvôli tomu, že veria ich kvalite. Naše kravy majú smolu, pretože tí slovenskí výrobcovia, resp. distribútori v kvalitu ich mlieka zrejme neveria a radšej si dovezú zo zahraničia.
Na záver trochu optimizmu. Áno, nemali sme dovoliť, aby sa takéto veci diali a aby sme si sami si ničili hospodárstvo krajiny takýmito neuváženými a nezmyselnými krokmi. Ľudia sa však začali zaujímať. Začali hovoriť, všímať si, nadávať. A nadávajú dostatočne, čo je len dobre. Čoraz častejšie čítam o tom, že naše pravé slovenské výrobky sú rovnako dobré a kvalitné ako tie zahraničné a že je strašné, ako nás zavádzajú. Na Facebooku vznikla dokonca skupina Nejedzme fejky, kde denne pribúdajú ďalšie a ďalšie príklady takýchto (ne)slovenských výrobkov. A ja som si dal záväzok, že si odteraz preštudujem každú jednu vec, ktorú si vhodím do košíka, urobím to pre nás a pre tie naše milé kravy, veď aj ony si zaslúžia, aby niekto chránil ich česť 🙂
